na Blog.cz

Neviem opísať pocit, ktorý tak svorne voláme šťastie, ale viem, aké je to cítiť ho.

Možno to spôsobili dymové kolieska, ktoré mi poletujú v izbe. Alebo bubliny plné bieleho šera. Pomaly padajú padajú padajú..až zmiznú v obláčiku dymu.

Kto vie. Môžete len hádať. Je to však veľmi ľahká hádanka. Keď má človek na tvári výraz blázna a jeho pohľad smeruje do veľkej diaľky, je za tým len jedno.

Je to ako cítiť čerstvý sneh, ako keď človek behá len tak, lebo smie, chce, musí... Naháňa vietor a preteká s vlastnými myšlienkami.

- Ľúbiš ma?
- Samozrejme, že nie.

Od včera je moje meno dlhšie o dve písmnká a bodku. A tak si chodím po svete a vyspevujem. Ešte stále mi však uniká zmysel tohto "titulu", na ktorý si o dva roky ani nespomeniem. Chystám sa ho totiž vymeniť.
Odkedy som Bc., badám na sebe niečo zvláštne. Neuveriteľne ma bolí hlava a žalúdok. Asi už prestanem oslavovať :). Ale zaslúžim si, minimálne za to čakanie, keď som v piatok doobedu odratávala posledné sekundy. Na facebooku pribúdali radostné statusy "už som BoCian" "som BaCil" a ja som si len tíško mrmlala "aj ja chcem", až zrazu došiel aj môj očakávaný e-mail. Je to za mnou, také "nič" a toľko okolo toho. Vraj sme sklamali, ale pekne poporiadku...

Bakalárska práca

Keď som si prečítala posudok svojho konzultanta, bola som chvíľku ticho. A potom ešte jednu chvíľku. Ten pocit, keď niekto ocení vašu prácu, pričom ste sa báli či vôbec spĺňa požiadavky, je na nezaplatenie. Povznášajúci, sebavedomie vyzdvihujúci a taký - mňam.

Idem sa chváliť, tak ak je to niekomu proti srsti, nasledujúce riadky nečítajte :)

Hľadám mozog, rozum a prirodzenú inteligenciu. Ak ste ich niekde videli, urýchlene mi ich pošlite dnes (9.6.) do auly. Budem mať na sebe červené šaty a prihlúply výraz.

Prípadne aspoň tonu šťasteny, podkovy, štorlístky a zajačie labky. Ďakujem.

O 8 a pol hodiny štátnice. No dokelu!

Lexikologický komix o tom, ako ježko pichliače vsadil. (seminárna práca na lexikológiu). :)

Ahoj návštevník, čitateľ, priateľ..

Mám na teba prosbu. Možno sa zdá byť malá, ale je veľká a možno je pre niekoho obrovská, no nechcem až tak veľa. Len trocha tvojho času a niečo málo tvojich slov.

I nastal čas, kedy došlo k najhoršiemu. Sima píše bakalársku prácu. Čas sa kráti a písmenká nepribúdajú. Dnes som si povedala známu vetu: "I have a dream." Áno, mám sen. Ráno sa zobudiť, otvoriť dokument s názvom "BakalárkA" a počet strán bude ukazovať číslo 30. A keďže budem spať dlhšie, možno aj to číslo bude väčšie.

Píšem o blogoch. Ach áno. Čím viac o tom premýšľam, tým viac sa dostávam do špirály plnej pojmov, myšlienok, nápadov a iných vnuknutí, z ktorých sa neviem vysomáriť. Vychádzať pri písaní z vlastnej skúsenosti je pekná predstava, avšak dostávam sa do situácie kedy potrebujem pomoc aj od ostatných "blogovo činných bytostí a víl". Tých čo píšu a tých čo čítajú. Od vás.
Pretože čo si myslím ja, nemusí platiť všeobecne a vychádzať v tejto súvislosti z nejakej literatúry je veľmi nereálny počin. Lebo v každej kuchyni sa inak varí.

Pokúšam sa vytvoriť akúsi odrodu dotazníka. Nechcem dostať číslo, vygenerovať graf a hurá mám to. Potrebujem váš názor, skúsenosť a možno aj radu. Sama neviem, či sa pýtam správne veci správnym spôsobom, ale pokúsila som sa.
Niekomu možno v nasledujúcich dňoch dôjde mail, ale pridám to aj sem, pretože nemám kontakt na každého. Prípadne ak by ste mi chceli pomôcť tak mi v komentároch nechajte kontakt na seba a dotazník vám pošlem.
Vopred ďakujem.