Moja cesta životom...

23. ledna 2006 v 22:58 | Fireweed | .: Kto som :.

Kto teda som? ..hm..kebyže to viem na 100%, k životu nepotrebujem nič iné, len seba :)

Ale nie je to tak. Žiaľ..alebo našťastie?

Stále hľadám. Seba. Pravdu. Krajší svet..miesto, kde sa dejú zázraky.
Túžim lietať..nájsť Krídla, ktoré mi pomôžu preletieť cez hmlu a vyhnúť sa prekážkam.. Ponesú ma v oblakoch až tam..hore, do neba..

V jednom období svojho života som predbehla čas a zároveň čas predbehol mňa.

Moja duša sa stala staršou, múdrejšou. Na druhej strane som zostala dieťaťom..menším, mladším, zraniteľnejším než kedykoľvek predtým.

Možno by nebolo nič také zložité, ako som to vnímala ja, ak by bol pri mne niekto, kto by mi povedal " nevadí..život ide ďalej".. a ukázal mi krásu všedných dní..

Postupne som padala a šplhala sa z neviditeľných priepastí.. Občas mi niekto podal ruku, občas ma niekto iný sotil naspäť..

Stavala som neprekonateľný múr vo svojom srdci. Tak pevný, že aj dnes mám občas problém prejsť cez neho.

Častokrát sa pýtam či to malo zmysel, opodstatnenie..dôvod.. Malo? Nebolo to len zbytočné zveličovanie, ktoré ma vrhlo niekam, odkiaľ sa márne snažím vyšplhať? Až tak veľmi som sa snažila ujsť od všetkého, až mám strach, že som ušla až príliš ďaleko..

Ľudia, na ktorých mi záleží majú nekonečný problém dostať sa ku mne .. a rovnako aj ja k nim.. Je mi to ľúto, pretože mnohokrát neviem čo s tým.. Niekedy niet východiska zo slepej uličky..

Mám mnoho túžob a životných cieľov.. Všetko vnímam ako mozaiku, ktorá sa postupne dopíňa o malé kúsočky, ktoré sa môžu zdať bezvýznamné..ale ak chýbajú, mozaika sa nikdy nespojí..

Sú to malé veci, ktoré tvoria a predchádzajú tie veľké.. Rovnako tak vnímam svoj život.. Všetko sa snažím brať s vďakou a ako niečo, čo je tu pre mňa..niečo, na čom môžem stavať svoje ďalšie dni..

S pokorou vstávam každé ráno dúfajúc, že mi cez noc narástli krídla.. ;)