Ak sa darí, tak sa darí..

19. února 2006 v 21:15 | Fireweed |  .: Ako žijem :.
..vyzerá to tak, drahý môj blogíček, že ťa zanedbávam.. Nebolo to naschvál.
Prišli dni, kedy delenie sa so svojimi myšlienkami s neznámymi a možno aj trocha známejšími ľuďmi mi prišlo viac menej bolestivé..

V stredu som sa stala dospelou, formálne samozrejme.. Na tom by nebolo nič zlé, aj keď niekto by v tom iste našiel kopu čiernych myšlienok..
Pre mňa to bol deň ako každý druhý...neuvedomovala som si, že mám "sviatok"..a po tom, ako som prišla domov, už vôbec..
Všetko zastreli čierne správy..
Diagnóza jasná.. Rakovina. Čas na paniku. Alebo nie? Nikdy nechcem myslieť na najhoršie a pravdupovediac, zlé konce si ani nepripúšťam, nikdy..dokonca ani vtedy, ak je už po všetkom.. Chvíľu mi trvá, zmieriť sa so situáciou.. Ale čo ak? Čo ak dôjde k najhoršiemu? Už len chemoterapia je dosť agresívna a prinesie si svoju daň..
Nedokážem premýšľať, nedokážem sa sústrediť.. Akoby som bala nejaký blok, stenu a bila do nej hlava nehlava a nič sa nedeje. Zo dňa na deň je všetko iné.
Moja mama má rakovinu..
Zaháňam čierne myšlienky.. Teraz sa mi tie homeopatiká, čo mi predpísala doktorka na únavu naozaj zídu.. Vraj je to z toho, že som prechodila a nedoliečila nejaký vírus.. Tak teraz liekujem a vitamínujem..
V piatok sme boli so Zuzkou, Luciou, Zupr a Vladom v meste. Trocha odreagovania prišlo vhod. Stavali sme snehuliakov a hrali sa na malé deti. Ďakujem za pyžamko. ;) Prišla som domov a o dve hodiny zaspala. Ako bábo.
V noci sa vrátil z Viedne.. Človek bez chrbtovej kosti. Snažím sa nájsť vysvetlenie, ale nechápem.. Je to chudák..
Začala brať antidepresíva.. Je to asi samozrejmé.. Veľké percento rakoviny sa vraj vylieči psychicky..
Lenže na to musí byť vytvorené aj vhodné prostredie, čo však pri niektorých bezcharakterných idotoch nachádzajúcich sa u nás doma pred telkou na gaučí, alebo v ktovie akom kasíne, jednoducho nedá..
Netuším ako to bude pokračovať.. Neukazujem svoj strach..k čomu by to bolo dobré.. Zostávam na pomedzí ničoho.. Mám strach čítať a dozvedieť sa o tom niečo viac, bojím sa, že sa dozviem niečo, čo sa mi nebude páčiť.. A tak zostávam v nevedomosti..
Všetko je v Božích rukách..
Dnes bola u nás jeho rodina.. Všetci sú rovnakí.. Bez štipky charakteru a rozumu. Je mi ich ľúto.
Našťastie prišiel aj strýko s Matejom.. Drobec si zlomil ruku..ak sa darí, tak sa darí..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama