Chcem mať krídla../Strojom času/

6. února 2006 v 20:06 | Fireweed
Chcem mať krídla..
Harmančekový čajík teraz popíjam...nádherne vonia..nebolo by to úžasné zaplávať si v šálke s teplým voňavým čajom?hm.. mať nejakých desať centimetrov, malé krídielka..a lietať si tak svetom sem a tam..po lúkach, po kvietkoch..spať v lone margarétky, ponárať sa do jej vône..šmýkať sa po steblách trávy a jazdiť na lúčnom koníkovi.. zatancovať si sólo s tým našarmantnejším motýľom a spolu s ním vyletieť do nebies..chcem mať krídla!!!

Chcem lietať po nebi, zavrieť oči, snívať svoju rozprávku, potom ich otvoriť..ale sen nezmyzne..je stále tu a ja ešte lietam.. Začne pršať a moje krehké krídla ochabejú.. Letím dole..padám..neviem čo robiť, len zavriem oči a nechám sa unášať kvapkami dažďa.. Padám dlho a už by som mala dopadnúť.. Ale zem nikde..nie je..len samé nebo.. Kevetinky nie sú zasadené v zemi, ale lietajú všade naokolo..prestáva pršať..
Po daždi sa vytvorila dúha..je však ďaleko. Moje krídla sú ešte mokré a ťažké.. Začal fúkať teplý vánok a lupienky kvetov spolu s lístkami vytvorili prúd, ktorý ma nesie až k dúhe..cestou môžem splývať s ich nádhernou vôňou..

Čím bližšie som k dúhe, tým hlasnejšie hrá hudba.. Počujem tóny píšľal a huslí.. Už len chvíľka a prúd lupienkov sa rozpadáva.. A pri zvuku, ako keď rozsypete korálky na podlahu mizne do neznáma..
Dopadám na dúhu..vonie vanilkovo a jej farby hrejú..každá hreje inak, jedna láskou, druhá šťastím, tretia radosťou, štvrtá milosťou, piata očistou, šiesta nádejou a siedma.......šmýkam sa po siedmej farbe až dole, hreje krásne..krásne ako..teplo človeka, toho, ktorý miluje..miluje večne...
Končím v jeho objatí, umieram v jeho láske, v úsmeve človeka, v pohľade človeka, v dotyku človeka..nič nebol sen, všetko bolo naozaj..ja naozaj umieram..nebeská skutočnosť..umieram v láske..
Moje telo umiera a duša prudko vyletí..prúd vetra ju stlmí.. Nežne letí naspäť..pozerá sa dole.. na tú skutočnosť.. Duša plače. Duša nechápe. Vidí seba..vidí objatie.. Pozná toho človeka..pozná ho zo svojich snov a vie, že ten ČLOVEK nikdy neexistoval...

Ticho zaplače.. otočí sa... a...letí domov....k Nemu do nebies...
/11. máj 2005, 19:42/
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wewa..hehe :-) Wewa..hehe :-) | 6. února 2006 v 20:42 | Reagovat

No, ešte by si mala písať aj dátum, kedy to pôvodne vzniklo pre dokonalý historický efekt ;-)

2 Fireweed Fireweed | 6. února 2006 v 20:55 | Reagovat

beriem na vedomie ;)..ale dalo zabrať prepísať to s diakritikou :)..som sa hanbila dať bez..pohanenie slovenčiny :P

3 nenapadna nenapadna | Web | 1. října 2013 v 13:59 | Reagovat

Strasne sa mi paci tvoj blog....a ked je rec o tych kridlach-aj ja tuzim po kridlach....ale nejako sa mi moj sen neplni.... :'(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama