Domov /Strojom času/

7. února 2006 v 20:16 | Fireweed
Nechcem mať takéto dni..chcem sa smiať..tešiť..znova vidieť zelenú...
Kráčať bosá po tráve a vdychovať horský vzduch s príchuťou jahôd..
Ponoriť ruky do ľadovej vody...rozvíriť hladinu rieky..plávať v nej ako vo svojich snoch..
Požičať si krídla od môjho anjela a pozerať sa na všetko z hora..

Bolo by to jednoduchšie..riešiť problémy a nebyť uprostred nich..
Šaty z bielej plachty a na hlave koruna spásy..
Žiť v krajine, kde sa nikto nesmeje...pretože úsmev by bola taká prirodzená vec, že by bolo zbytočné pomenúvať to..
Pod tŕnistou cestou sú kvety..je ťažké ich nájsť..ale sú tam..most v podobe kríža..cesta DOMOV..

"V dome môjho otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto a keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam kde som ja. Acestu kam idem znáte."(Ján 14;1-4)
/18. jún 2005, 16:17/
..podobne sa cítim aj dnes.. Otrebujem sa dať dokopy..čím skôr.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wéwa Wéwa | 7. února 2006 v 21:23 | Reagovat

Idem reagovať ani nie na toto tu, ale na to čo je v dé na wornxe..

Keďže neprešiel ani týždeň od rozhovoru, toho asi najchaotickejšieho, a snáď vieš čo myslím..už nechcem vyrábať odznova to isté..

Že v sebe držíš búrku..prečo? Sem-tam musia aj hromy a blesky prísť..a okrem toho, nikto sa nedozvie, že je búrka, ak pršať nezačne..a nikdy ten dážď neskončí, keď nijaký mrak nepovolí, aby vyšlo slnko..

To isté je aj s tým kričaním..nepočuť to..ono, nemyslím to teraz ani v zlom, ani nijak ináč, ako to môže byť vysvetlené v takom stave, už nedokážem rozlišovať kedy je jasno a kedy búrka...splýva to.

Ani anjel so zmoknutými krídlami nedokáže lietať..

2 Fireweed Fireweed | 7. února 2006 v 22:35 | Reagovat

ono to má korene asi hlbšie..kam ani ja nevidím..lebo skutočne neviem čo sa deje... Možno je to tým, že na mňa lezie choroba a aý príliš ju vyháňam..alebo preto, že mám strach o budúcnosť..Na jednej strane Mu dôverujem a na druhej mám strach, že moja vysnívaná "idylka" je ozaj len sen..

Kebyže viem tak poviem..ale neviem.. Ak by som všetko vedela, nemusela by som nič riešiť.

Na jedenj strane sa dokážem radovať a usmievať. Tak naozaj, nie len hrane, ale na druhej vo mne niečo sedí. A aby to prešlo si musím asi len vymodliť.

Trvá to dlho a práve preto to neviem prekusnúť.

Možno som len vyčerpaná, možno potrebujem objať, možno potrebujem počuť, že vždy bude všetko ok..aj keĎ viem, že bude, lenže..

A možno som len príliš patetická, ja neviiem, ale potápa ma to..

Padám a mávam rukami....chvíľkami verím že lietam..a možno to tak aj je, len ja si myslím, že je to pád. Toto už nie sú symboli, toto je skutočnosť, len ju neviem inak vysloviť.

Nemlčím. Ja nemám čo poveadť :(

A ty počuješ. Len neviem odpoveať. Ani ja to nevime dešifrovať.

Prepáč ak nechápeš, ale ani ja.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama