Stáva sa aj v lepších rodinách..

12. února 2006 v 23:25 | Fireweed |  .: Ako žijem :.
..lepších na "oko"..preto sa to stáva..
Zbalil sa a odišiel.. Nie, nie navždy, ani žiaden útek.. Tak ako vždy. Pár týždňov prejde v pokoji. Na účte 0. Jasné, že nie na jeho. Na našom. Veď si poradíme, nie? Že áno..alebo nie?
Musím povedať, je to idiot. Aj niečo horšie, ale takto nechcem rozprávať. Ale aj ja som, lebo som verila. Ako sprostá, že by sa mohlo niečo zmeniť. Nasľubuje hory doly..zrazu mu preskočí a je po všetkej "srande"..prídu vážne veci.
Len tak..z ničoho nič. Riešenie? To mne nehovorte..ja môžem len odletieť a to ešte neviem.

Takto pekne prispel ku kráse mojich dní..tmavých dní..lebo hasí aj to najmenšie svetielko. Odišiel a nechcem ho tak skoro vidieť ani počuť. Zavolá v stredu? Nech..ja nedvíham. A možno ani nezavolá, nečudovala by som sa.
Len jednému nerozumiem. Sebe. Prečo to bolí, keď ho čím ďalej tým viac neznášam..nenávidieť neviem, potom by to nebolelo.. Hlúpy zvyk.. Len ničí a nebuduje..všetko pokazí..vždy a všade..čo ho to teší?
A ona? Je príliš zbabelá na to, aby s tým niečo urobila.. Zbabelá na to, aby konala sama..
Dnes som sa držala bokom. Bola som ticho, nemala som chuť sa miešať. A necítila som zúčastnenosť. Slzy sa liali prúdom, ale odmietala som niečo povedať. Samozrejme mi to potom nezabudli vyčítať..ale oni nechápu? Načo prilievať olej do ohňa? K čomu by to bolo dobré? Aby sa na chvíľu každý cítil ako hrdina a potom sa tichučko v kútiku triasol pokorený a zlomený?
Nepleťte ma do toho, ja s tým nesúhlasím. Nedeľte ma na strany.. Som tu za seba a ani s jedným nesúhlasím.. S jedným menej a s druhým viac? Na to predsa nezáleží..
Ani jedno ani druhé. Ale stred neexistuje, aj keby som veľmi chcela. Vždy som to chcela, ale roky ubiehajú ako splašené a všetko je také ako predtým. Niečo horšie, niečo íné, pár lepších vecí, alebo len iný uhol pohľadu. Ale v podstate rovnaké.
Momentálne sa tvárim, že sa nič nedeje. Možno je to liekmi, možno tou hnusnou vecou čo som dnes vypila (neprajem nikomu, doteraz sa mi dvíha žalúdok..)..ale napokon, je to len tvárenie sa. Takže nebudem hľadať zbytočné dôvody. A vlastne, ani nie tak tvárenie. Lebo konám kao cítim, aj úsmev sa mi podarí. Odháňam veci preč. Nemyslím na zlé. Možno to je riešenie..len dokedy.. A možno sú to ozaj tie lieky..
Tým sa chcem niekomu ospravedlniť, že sa takto tvárim. Že sa nič nedeje. V podstate sa tvárim normálne, akurát nepoukazujem na isté fakty. Neklamem, nepopieram, len to nechávam plávať. Aspoň na chvíľu.
Čiže prepáč človek, ak vieš kto si. Nemalo by zmysel rozoberať to, lebo by sa nenašlo žiadne riešenie.. Len tri bodky a záporný smejo... Taká je realita..nedá sa viac urobiť. Akceptujem svoj "problém"..a keďže neviem čo s ním, nechávam ho zatiaľ ležať v kúte.
Viem, že vyskočí keď to nečakám, nepekne postraší ..ale chvíľami aj nie..a to je lepšie, akoby mal strašiť stále.
Tak sa lúčim s dnešným dňom. Bol rôzny. Taký, ako v poslednej dobe všetky. Neurčitý. Smiech a plač. A hádzanie do kúta.
Ale som OK..ako vždy :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama