V krajine zvanej Nebo

5. února 2006 v 20:23 | Fireweed |  .: Komu ďakujem :.
Viete aké to je zobudiť sa prvý jarný deň? Nadýchnuť sa a cítiť vôňu kvetov zo susedovej záhradky? A o pár mesiacov sa nadýchnuť vôni jahôd a čerstvo natrhaného ovocia? Cítiť ako dážď dopadá na zem a vpíja sa do hliny? Poznáte to? Tu vôňu čerstvo napadaného snehu..
Cítiť to tak všetko naraz ...dá sa to vôbec?

Váľať sa v tráve, ako kamzík skákať po horách, dýchať ten čerstvý vzduch..utekať, rýchlo, ako deti pre radosť a skončiť v náručí všetkých milovaných osôb..
Všetko naraz..dá sa to?
Smiať sa, ako keď sa vám narodí prvorodené dieťatko. Loziť po stromoch ako kedysi..ležať v slame a pozerať sa na oblohu.. Nie len pozerať..chodiť po oblohe.. Lietať.. Len tak, sem a tam..Alebo ako víchor a uhýbať sa vysokánskym korunám stromov. Zrazu sa ponoriť do čírej vody a dotknúť sa dna.. Dýchať vo vode, kráčať po nej..
V tom návale eufórie sa zrazu zastaviť.. Ticho.. Jemné tóny nie len počujete, ale aj cítite.. Jemne sa vás dotýkajú. Ako kúsok hebkej látky sa okolo vás obkrúcajú.. Cítite príjemnú únavu, omámenie.. Padáte, neviete kam, ale nemáte strach. Teraz už nie. Nemáte prečo. Teplo. Podobné prvým slnečným lúčom. Prechádza celým telom. Ste ako bábätko v náruči matky. Bezbranné, ale predsa nemá strach. Končíte v náručí toho, kto vás miluje najviac na svete. Nikdy ste necítili tak silnú lásku. Je takmer, nie len takmer..ale skutočne hmatateľná. Objíma vás.
Cítite to objatie a je vám neskutočne príjemne. Chcete takto zostať navždy. A viete, že môžete. Nič vám v tm nebráni. Nie je čas. Čas je pokorený. Je láska. Tá ma väčšiu moc.
Stále v objatí toho, kto vás najviac miluje, viac ako je možné a zároveň znova šantíte s vetrom. V tej istej chvíli kľučkujete medzi slnečnými lúčmi a smejete sa ako malé dieťa, keď vás počteklia.
To všetko naraz..v objatí a v pokoji a zároveň tak svižný a plný energie a dynamiky.. Naraz. Navždy. Dá sa to?
V krajine zvanej Nebo sa to dá. Krajina Nebo je večná. A to, čo ponúka sa nedá vysloviť. Je pre nás pripravená a čaká, kedy aj my budeme pripravení vstúpiť. Oplatí sa snažiť. Prečo nie? Prečo odmietnuť niečo tak krásne a úžasné? Boli by sme hlúpi. Teraz máme pred sebou mnoho vidín. Peňazí, moci, majetku, slávy..a ak disponujeme aspoň štipkou inteligenicie vieme, že nič z toho nie je zaručené. Krajina zvaná Nebo je mojim cieľom. A som rada, že viem, kadiaľ k nej ísť..:)
Jediná vec, s ktorou sa musím v súvislosti s krajinou Nebo vysporiadať je, že sa údajne zbavíme našich telesných schránok :) Tak trocha dúfam, že nám aspoň oči zostanú :D Cez ne sa dá vidieť do krásnej duše človeka.
V tejto súvislosti mi nad hlavou zablikala žiarovka /téééda/.. Pravdepodobne /možno/ budeme existovať ako duše. "Niečo" v tej podobe..to znamená, že tá krása nám bude zjavená hneď..
Som presvedčená o tom, že sa nemám čoho báť a že tam nemôže byť nič, čo by sa mi nepáčilo. Ak áno, potom toho asi nei som hodná. Neznamená to uspokojiť sa s niečím, ale pochopiť niečo.
Ako asi bude "chutiť" objatie duší?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama