na Blog.cz

..je mi..

Zajtra sa nejde do školy. Presnejšie, ja nejdem :) Tento rok v škole viac nie som, ako som. A potom sa čudujem, že neviem, kde mi hlava stojí :) Nie je to dvakrát zodpovedné, to viem, ale zajtra ma to do školy vážne neťahá. Čo sa tam mám ísť nudiť? Viem aj lepšie zužitkovať čas ;) Napríklad spánkom :P

Aj keď, na dejepis by som asi mala ísť..lenže ani neviem, či ho vôbec máme..a ísť tam nadarmo? Veď to je to najhoršie čo sa môže stať, vstať na nultú, ktorá ani nebude. Problém je, že nemám ospravedlnenku. Tak keď niekto máte aj pre mňa, rada ostanem s vami podelená ;)

Ale nie, nejako to vymyslím. Komu by sa chcelo do školy, keď ho bolí noha. Áno, už len jedna. Pravá :) A nie a nie prestať. Asi ju odrežem.

Som nervózna ale neviem prečo. Matury doznievajú. Asi.

A tiež sa cítim tak..akoby stiesnene. A chvíľami veľmi sama. A to nie len dnes. Posledné dni. Akoby každá miestnosť, do ktorej vstúpim, bola až príliš prázdna na môj vkus. V podstate aj je. Chcem tam cítiť prítomnosť, ktorá tam nie je. Problém je, že neviem, ako to riešiť. Ak má niekto nejaké nápady, ďakujem, prosím. Chce sa mi bezdôvodne plakať. Tak, ako kedysi. Už dávno to tak nebolo. Akoby som aj to zabudla. Zostalo to niekde zabudnuté a čaká, kedy ma to znova prepadne. Ako tieň, príliš chladný na to, aby som ho bola schopná predýchať. Chladno je tu všade na okolo. Chcem to riešiť, preskákať, chcem, aby mi niekto podal ruku, alebo dve ruky a zdvihol ma keď padnem. Alebo neviem vstať. Lebo niekedy nemusím spadnúť, aby som sa ocitla na zemi. Niekedy sa tam jednoducho ocitnem. Ani neviem ako, ale nepáči sa mi to.

Čakám na jediné. Kedy vstúpim do miestnosti plnej anjelov. Tých najlepších z najlepších. Sú také miestnosti? Alebo to až v nebi? V oboch prípadoch je žiaľ cesta veľmi ďaleká. A krivoľaká. Tak mi prosím niekto zasvieťte, nech viem kam ísť a hlavne, nechcem ísť sama. Každý je vítaný. Problém je, že som veľký zbabelec. Môj múr je vyšší ako by mal byť. A tak nikto nevidí, že ho volám. Ale ja volám..