Mozaika života

31. května 2006 v 23:04 | Fireweed |  .: Kto som :.
Boli to pekné časy..oplatilo sa. Všetko bolo tak, ako malo byť..
Začínam písať nový list. Každým dňom píšem nový, ale dnes je to inak. Vymieňam atrament. Nové pero, stránky sú tie isté, voňajú krásne, ako všetko cenné a starožitné. Snažím sa písať pekne,predsalen to po mne bude niekto čítať. Nechcem ho znechutiť, budem sa snažiť.

Dôvody, príčiny a následky. Z neba padajú štrbinky a mozaika sa krásne zapĺňa. Neviem čo odomňa očakáva, kam ma pošle, ktorým smerom odfúkne vietor moje plachty. Ale viem, že mi pripravil pevnú pôdu, od ktorej sa môžem odraziť. Niekde v diaľke ma čaká nádherný cieľ. Každý letec tam túži pristáť...a ja som pilot.
Dobré aj zlé. Život sa delí na 2. Žijeme si po svojom. Nepoznáme sa, len sa tak tvárime, sme ľudia, ktorí sa náhodou stretli, keď opustili svoje malé svety. Stále častejšie ich opúšťame. Nevieme prečo, ale niečo nás ťahá von. Občas sa vrátime naspäť a cítime sa šťastní. Spomíname, prehodnocujeme, spájame kúsočky dokopy..tie, ktoré sme nazbierali na ceste zo svojich svetov. Len po návrate sa dajú poskladať. V pokoji, zvláštnom teple, ktoré hojí naše rany, pretože von je to nebezpečné. Každý deň sa vyberáme na to dobrodružstvo. Občas sa nám stane, že zoberieme kúsok, ktorý nám nepatrí. Je z cudzej skladačky. Márne sa ho snažíme niekam dopasovať, ale nejde to. Jeho majiteľ sa oňho začne biť. Vtrhne k nám, rozhádže celú mozaiku, len aby našiel svoj ukradnutý kúsok.
Môže sa stať, že jeden kúsok zapasuje do dvoch obrázkov. Vtedy sa majitelia rozhodnú. pre niečo nevšedné. Jediným kúskom spoja obe svoje sklaadčky a vytvoria čosi veľkolepé. Spoločný život.
Takých spojovníkov je viac, prepájajú naše životy a je len na nás, či im dovolíme splynúť. Čo sa spojí, nedá sa vrátiť späť. Jediná možnosť je, všetko zbúrať..ale potom, musíme začínať odznova. Ale je to ťažké, pretože to, čo sa snažíme postaviť nesúvisí s tým, čo staviame. V hlave máme staré nákresy, ale obrázok je úplne nový..
Skladám si svoj svet. Niekedy sa mi trasú ruky a ide to ťažšie. Inokedy je to maličkosť. Stále mi však niekto šepká. Hovorí mi každý postup. Krôčik po krôčiku, vedie ma ako malé dieťa do škôlky. A takto sa mi to páči.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama