Prosinec 2006

Tak sneží či nesneží?

29. prosince 2006 v 23:51 | Fireweed |  .: Prečo žijem :.
Lebo..........zobudím sa ráno a čo nevidím? (aké nepredvídavé ;) ). No jasné že sneh..nádherná prikrývka sa pokojne usadila na náš dvor a blízku okolicu. Avšak počasie nezmenené, z oblohy nenapadol ani jeden studený chumáč. Zvláštne, možno ho sem cez noc niekto priniesol a opatrne naukladal na zem a stromy a snažil sa, aby si ho nikto nevšimol. Možno len kvôli mne. Ktorý dobrák to bol? Priznajte sa! Ja chcem len pekne poďakovať :)
Plánovala som sem dať fotky tej nádhery, ale cestou do práčovne, na dverách oproti schodom, som si všimla zaujímavejšiu vec, o ktorú sa chcem s vami podeliť. Svoj tieň. Niežeby som od svojej samej dokonalosti vrhala tie najúžasnejšie tiene, ale to, čo som zbadala dojalo aj mňa samú :). Kochajte sa:..vo fotení vlastného vrhnutého tieňa nie som odborník, tak sa ospravedlňujem za kvalitu. Tieň to neukáže, ale mám na sebe sveter oblečený naruby..no zajtra bude už normálne...a napozajtra zasa naruby, viete prečo? ;))) Nuž a verte, že sa na vás na fotkách usmievam! :) A páči sa mi sloveso vhrnúť :)

Dovianocovala?

28. prosince 2006 v 23:46 | Fireweed |  .: Ako žijem :.
Ešte nie! Chvíľkami všetko vyzerá všedne, ako akýkoľvek iný čas, ale kapustnica, hoci aj z chladničky mi vraví, že ešte nie je koniec.
Vedela som, že tento rok to bude iné. Aj bolo, no predsa rovnaké. Pod našou ozdobenou metlou som si našla svoju kôpku, z ktorej som mala neuveriteľnú radosť. Mamke som vravela, že môžu byť vďační za to, aké majú dieťa (mňa). Nech mi kúpia čokoľvek, všetkému sa poteším a v mojom prípade obzvlášť platí, že čim väčšia "hlúposť", tým väčšia radosť. Ale hlúposti to tento rok neboli :).

"Poďme sa hrať na Vianoce!"

27. prosince 2006 v 0:20 | Fireweed |  .: Prečo žijem :.
Krehká vločka za vločkou dopadá na štedrovečerný stôl. Je ich viac ako pár. Lietajú ako malé zázraky na neviditeľných padáčikoch a spúšťajú sa k ľudskej duši. Biela prikrývka sa navrstvuje, zasypáva boľavé, prekrýva tmavé a tvorí obrazce spomienok..
Vločka za vločkou nám pomáha "tváriť sa na lásku", lebo ťahajú z neba to, čo na chvíľu dovolí byť človeku človekom a nám nami, takými, čo sme si blízky, ale aj vzdialení a chceme sa mať k sebe bez hanby.
"Poďme sa hrať na Vianoce!" vraví vločka vločke. Chytí jedna druhú za zamrznutý kryštálik a spolu, lebo na Vianoce je smutno jednému, prídu na začiatok cesty. Stretnú tam človeka a vedú nekonečné úvahy o tom, že prirýchlo točí sa zem okolo slnka. A vedia, že s človekom majú veľa spoločného, lebo je rovnako prchavý ako vločky vianočné. Že rovnako lieta, stretáva, tvorí nové začiatky..para, voda, ľad.. Kolobeh.

Pokojné..

23. prosince 2006 v 23:00 | Fireweed |  .: Komu ďakujem :.
..nádherné, vločkami obsiate, radosťou a perníkmi voňajúce Vianoce prajem. Pokojné a pokorné.

V.....

23. prosince 2006 v 0:09 | Fireweed |  .: Prečo žijem :.
Všimli ste si, že takmer každý druhý článok na (vynovenom až som sa zľakla) blogu.cz obsahuje v názve slovo V... veď viete, meno toho dňa, čo príde po sobote a nie je to nedeľa? Aj vďaka tomu som si dnes dokonale ozrejmila význam slova redundantný. Samozrejme, z môjho vlastného uhla pohľadu ;).

Od pondelka - ako som sa rozhodla, sa len usmievam. Popri tom aj upratujem, pečiem ďalšie perníky (tie prvé sme takmer všetky zjedli :)) a iné dobroty, kupujem darčeky (už mám, už mám!) a stretávam sa s ľuďmi blízkymi, bližšími, ale aj vzdialenými.Sestra zo mňa chytá menšie nervové záchvaty. Kam sa otočí, tam nájde nakreslený smajlík z bielej cukrovej hmoty, s ktorou sa zdobia perníky :). Pokreslila som jej celú izbu O:-). Skoro ma to stálo život, ale za tú zábavu to stálo :)

Som unavená. Usmiavajte sa, lebo vás pokreslím cukrovou hmotou ;)! Dozvianocovania priatelia!

Smiať sa?

19. prosince 2006 v 0:42 | Fireweed |  .: Ako žijem :.
Už ani neviem..smiať sa, nesmiať, mávať nad všetkým rukami ako pojašenec. Nepokazí, nepokazí mi to náladu. Nemôže, lebo je pondelok. Nie hocijaký pondelok, aby ste si nemysleli. Už o šesť dní sú tu Vianoce. Ujo v telke povedal, že budú bez snehu. Cha! Snáď si nemyslí, že mu to uverím. Ale za to celkom dobrý vtip sa mu podaril, v takomto predvianočnom čase. Že bez snehu..heh.. To by sa snehuliak čudoval..

Už svieti..

17. prosince 2006 v 23:54 | Fireweed
Svieti nám..

Hľadá sa sneh!

16. prosince 2006 v 23:23 | Fireweed
Idem mu po stopách. Zasa sa hrabem v spomienkach. Ale dnes trocha inak...zneužila som svoj denník, aby som zistila či je to nesneženie len nepekný žart, alebo sa bielou perleťou nepokrytý december stáva tradíciou.
15. december: ešte nesnežilo.
16. december: náznaky snehu
17. - 19. december: informácie ohľadom bielej hmoty boli zaobalené do iných dojmov, slov pímenok a sťa by detektív oriešok asi stratím zamestnanie. Ale pravdepodobnosť sneživosti je vysoká :)
20. december..na 100% snežilo. Krásne snežilo a mrzlo.
Veď človek nepadá a takmernepadá zo strandy. Citujem: "Jeden pád..a niekoľko takmerpádov,..ľudia sa museli zabávať, keď ma videli bilancovať na ceste :D..juj ako som sa hanbila..:) A hlavne, keď ma to šľahlo o zem..počula som ,ako sa niekto nahlas smeje :))..nepriznávam sa k sebe :)"
A popri tom som zistila ešte pár pre mňa úsmevných vecí. Kebyže je dnes minulý rok, zajtra by sme mali ozdobený stromček a vlastne hotovú celú výzdobu domu. Ale v zdobení perníkov sme v predstihu, plánujem zajtra, čo bude o jeden deň skôr..8). Dnes som piekla moje prvé perníky..rozvoňali celý dom. Vianoce voňajú ako perníky, okrem iného :).

Celé nebo nad hlavou..

16. prosince 2006 v 0:47 | Sima |  .: Prečo žijem :.
Kúzelné. Kúzelné. Kúzelné. Ako inak popísať pocit, keď sa mi pred očami otvorila celá nočná obloha, keď padali hviezdy, lietali kométy a do toho všetkého hrali Bee Gees.. Bee Gees pod hviezdnou oblohou, tak sa volal štvrtkový program v Prešovskom planetáriu.
Skôr ležať ako sedieť..ruku načahovať tam..hore, myslieť na ľudí, na človeka. Bolo mi úsmevne a zároveň trocha smutno. Malé predvianočné kúzlo...čo keby sa udialo?

Svetielka

10. prosince 2006 v 17:53 | Fireweed |  .: Prečo žijem :.
Vďaka, ktorá prichádza sama od seba. Mala som strach, že padavé dni neskončia a žiadne svetielko sa neukáže.. Ale zasa sa potvrdilo, že nečakané slová, gestá, maličkosti - že práve tie zasahujú najviac.. Niekedy zrania tak, že človek nedokáže vstať ani po niekoľko dňovej terapii vanilkovým čajom, ale sú aj také, pri ktorých si poviem "ďakujem." Za to, že svet je svetom. Nemusí byť všetko fajn a bez chyby, stačí pár nepatrných svätojánskych mušiek a tichunká hudba vďaky začne napĺňať vyprahnuté miestečka.

Dedo Miki

7. prosince 2006 v 1:40 | Fireweed |  .: Prečo žijem :.
"PRED OKNOM, ZA OKNOM
Pred oknom, za oknom stojí Mikuláš.
Povedz nám Mikuláš, čo v tom koši máš?
Pre dobrú Aničku rozprávkovú knižku
a pre zlého Janka drevenú paličku."
..veru by nikomu nenapadlo, že ten utorkový buchot na dvere mal na svedomí on.. Veď kde by sa tu vzal, to len domáci prišli zakúriť. Prišli, ale tentoraz na saniach, v červenom a s dobrotami.. Vískot, radosť, je jedno koľko má človek rokov, na takéto niečo sa tak ľahko nezabúda a hlavne, nadšenie sa nedá ukryť a je nutné ho čo najhlasnejšie prejaviť. Ak býva pokope päť bláznov, ktorí si z prenajatého domu urobili veselé kráľovstvo, telefonujú hračkárskymi mobilmi, plánuju "sprisahania", ...a ak ich v tom všetkom navštívi on, vtedy aj psovi narastú parohy..

Útržky..

1. prosince 2006 v 23:44 | Fireweed |  .: Ako žijem :.
Chcela som začať negatívne, ale vravím si, že vás tým nebudem zaťažovať. Môj zelený zápisník bol nechutne zneužitý na zápisky typu "drahý denníček, svet padá," a hneď je o kúsoček malinkatý lepšie.
Prezradím vám čosi. Svoje plány. Okrem tých, dovolím si tvrdiť, že bežných ako skončiť školu, vydať sa, mať sedem detí a podobne, chcem ešte a prinajlepšom v čo najbližšej dobe:

Fiktívne vločky spomienok

1. prosince 2006 v 23:09 | Fireweed
Už sa blížia a v adventnom kalendári mám otvorené prvé okienko. Sneh sa niekam zatúlal, no moja predstavivosť pracuje na plné obrátky. Zozbierala som všetky vianočné cédečka čo sme mali doma a poletujem po izbe. V myšlienkach. A spomínam na všetky Vianoce, ktoré otriasli, alebo do neba vyniesli moju detskú dušičku.
Tie úplne prvé čo si pamätám sme trávili bez otca, lebo bol v nemocnici. Nemali sme žiaden stromček, no jeden nám doniesol sused z vedľajšej bytovky. So sestrou sme boli ešte malinké a mamka nás musela nechávať doma samé, lebo chodila za otcom. Dostali sme žlté boby a ružové "kĺzaky." Cez Vianoce oslavujeme, teda, oslavovali sme aj dedkove narodeniny, ale v ten rok to bola hneď druhá "výnimočnosť", pretože bol tiež v nemocnici.