na Blog.cz

Vtáča si včera lámal hlavu nad tým, prečo by sa malo v noci spať. Ja to už viem. Mne sa totiž, aj keď spočiatku nevedomky, podarilo zistiť, pečo je to tak. Prečo sa v noci oplatí nezatvárať oči.

..a počúvať a snívať. A byť Malým princom a líškou a ružou. Hrať sa. Aspoň na chvíľku a nechcieť, aby bolo ráno. Rozprávať sa rečou princa a rozumieť všetkému. Byť bláznom, byť ďaleko a blízko. Bez času..ale západy slnka nebudú smutné...budú len krásne. Na malý moment kým hviezdy svietia a rozosmievajú. Kedy ďakujem nestačí, lebo nepovie dostatok. Pre tie chvíle sa nechodí spať.

Celkom, celkom obyčajný deň. Ako kedysi.
Ležala v posteli a vdychovala cez okno vchádzajúcu vôňu roztápajúceho sa snehu. Mrazil a všade bolo ticho. Ako pred búrkou.
Pred domom zastalo auto, niekto ho priniesol. Boli 2 hodiny po polnoci..neskoro? Práve naopak.
Snažila za zaspať, lebo tušila, že ju to úplne preberie bude MUSIEŤ zísť dole. Pozrieť si predstavenie.
Opona sa zdvihla v okamihu, keď za sebov zavrel dvere. Výnimočne mal kľúče.
Pozerala do vankúša a počúvala hlasy, ktoré postupne naberali na intenzite. Až v jednej sekunde zmeravela. Jej telom prechádzal pocit, aký si dobre pamätá. Volá sa strach a bezmocnosť.
Mám, nemám? Vedela, prečo to robí aj keď nechcela. Lebo tušila, čo by nasledovalo. Pohľady a narážky, ako jej to mohlo byť jedno. Samozrejme, že jej to bolo jedno, veď tak sladko spala a to všetko naokolo vnímala ako sladkú uspávanku. Veď všetci vedia, že to tak bolo, len ona nie..
Prehnal sa okolo nej v okamihu keď stála na schodoch.
Neznámi buchot, nezrozumiteľný krik a dobre známe "plesk" bolo signálom, že je "čas". Stala sa priamym divákom, tak ako si to tvorcovia želali. No už nikdy nedovolí, aby bola toho súčasťou.
Stála. Len stála, bez výrazu akoby prázdna. Zdala sa prázdnou. Nechápala ani predtým ani teraz. Ľudia, ste vy ľudia? Pár krokov vpred a pohľad uprený na kúsok odlomeného dreva. Hm, dvere, dnes sú to dvere. Kuchynské.

Vedel kam chodiť a hlavne s kým tam chodiť. Včera mu ponúkli nové možnosti. Len o ulicu od gauča, na ktorom v mysli rozmieňal bankovky na desaťkorunáčky. "Vstup len na klubovú kartu." On už svoju mal.

Myslíš, že si odvtedy vyrástla?

Asi hej. Som múdrejšia a veľkým sa zvyčajne pripisuje táto vlastnosť.

Hm..tak to potom aj mne pribudlo trocha múdrosti. Vďaka.

Neďakuj, musíme si pomáhať. Uvedomuješ si, koľko sa toho zmenilo..pribudlo toľko nových kapitol..

Veru, kniha je hrubšia, len neviem či je to dobré, vieš, niektoré veci mohli zostať postarom.

Mohli..mohli. Život, vlastne ľudia sú už raz takí. Ale ďakujem aj za to, čo bolo, veď to malo cenu, síce sa všetko rozplynulo ako tohtoročný decembrový sneh..ale bolo to tu..a chcem len v dobrom spomínať na snehuliakov.

Uff. Dovoľte mi povzdychnúť si. O mesiac to začne znova, presne o mesiac. Usmievam sa. Pre dve Áčka, ktoré priniesol tento týždeň, pre skúšku o akej môžu mnohí len snívať ;D, pre toho pána so sivými vlasmi, ktorého začínam chápať a má môj obdiv.. Pre tých, ktorí prichádzajú a odchádzajú a aj tých, ktorí, aaach, nevedia dôjsť..
Usmievam sa. Lebo to tak chcem. Lebo dnes, včera aj predvčerom bolo vonku krásne. Že nie je sneh..on bude, ale vonku je JAR, naozaj. Taká zimná vykukujúca pani jar plná megadávok zelenej a práve vtedy, keď to na mňa zasa prichádza. Posmutnelý stav. Ale odkopávam periny a pozerám sa cez otvorené okno, pre potešenie. Skutočne tam je, len si kukadlá nastavte na "pohľad cez otvorené okno."
Dnes som sa šla ostrihať. Len tak, pretože na žiaden pádny dôvod som cestou k tete kaderníčke neprišla. Ani neviem prečo som sa pred týždňom objednala, veď na to, že cez ofinu pomaly nevidím som si zvykla. Niektoré pohnútky asi netreba rozpitvávať :). Napríklad aj počin kaderníčky mi pripadal nechápavo smiešny. Počas toho ako mi rozčesávala vlasy sa zrazu zastavila, nahodila premýšľavý pohľad a znova pokračovala v česaní. Po chvíľke znova zastala, hrebeň mi ZAPICHLA do vlasov a šla telefonovať. Heh..čudní ľudia čudný svet :B

Tento týždeň som strávila v CvokHouse (rozumej privát). Spala u mňa spolužiačka a spoznala som novú spolubývajúcu. Ách jaj. Sľúbila som si, že nebudem dávať na prvý dojem, ale keď ja si neviem pomôcť. Čas ukáže a ja sa možno polepším :).

A oficiálne ukončujem Vianoce :) Tešme sa na Veľkú noc ;)

Nič sa nedeje. Deň ako deň a kôpka papierov, vedomostí v písanej forme, ktoré by som už dávno mala sypať z rukáva až podozrivo často mení svoje miesto. Chodiac po dome z izby do izby, nosím si ju so sebou a vzbudzujem pocit, že som usilovná študentka.

Už je štvrtého? Januára? A on letí, letí a letí. Pán čas. Celé moje vianočné ja ešte vytrvalo neplánuje opustiť tento nadpozemský stav a ono to vyzerá tak, že v pondelok mám skúšku. Teš sa so mnou celý svet...no ako sa vraví, nádej je tá, ktorá umiera posledná

Všetko krásne v novom roku.. nech je taký, aký si zaslúžime. Hm..to by asi nestál zaveľa :)
..preto..
..nech je taký, aký chceme...

Nedávno som si v jednej diskusii prečítala komnetár:

..od Boha, od života, seba samého..vyberme si..avšak, len si to dobre premyslime, lebo ono sa to splní.