Únor 2007

Od pondelka do piatka

25. února 2007 v 18:22 | Fireweed |  .: Ako žijem :.
..alebo ako Sima dni míňala a popritom sa usmievala pri myšlienke na to, čo ju stretlo, ako si poletuje a čo všetko ju ešte len čaká..

Narodeninová

16. února 2007 v 0:10 | Fireweed |  .: Ako žijem :.
Juch. A je to tu..19.. veľa, že? A to som si myslela, že 18 stačí :)..ale už som múdrejšia. Áno, zasa som zmúdrela. Ale ešte stále nie som dospelá ;)
Veľa som stihla, niečo aj nestihla, ale to nie je podstatné. Lebo každý krok je dôležitý, Aj ten najmenší..aj ten, s ktorým na chvíľu počkáme. Hlavné je urobiť ho.
Napríklad som sa stihla štyri krát ostrihať, byť na dvoch svadbách, dokonca aj zmaturovať a zmeniť školu. Vymenila som ju za vysokú..vysokánsku. To je zmena, že? Prešla som aj prvým semestrom a celkom slušne. Spoznala som množstvo ľudí, pár som aj stratila..
Ráno mi chystanie trvá z neznámych príčin dlhšie, pritom robím to čo doposiaľ, len pomalšie, s pokojom. Dokonca som neraz stihla autobus! Až dvakrát :)
Pribrala som 20 dkg a pribudol mi druhý domov. Prenajatý domček s (až) šiestimi spolubývajúcimi a jedným psom.

Darček

12. února 2007 v 17:26 | Fireweed |  .: Kto som :.
Predvčerom som dostala najkrajší narodeninový darček. V predstihu. Je to darček, ktorý sa nedá nikde kúpiť, ibaže by ste boli takí bohatí, ako ešte nikto na svete, vtedy by sa vám to možno podarilo..ale to nikto nevie, preto si myslím, že sa to nedá.
Dokonca ho nedokážete ani vyrobiť, nakresliť, namaľovať...ibaže by ste boli šikovnejší ako jeden z najšikovnejších. Možno by ste vyhútali ako. A možno nie...dovtedy budú takéto darčeky padať z neba ako vločky. Budú rásť na tráve ako púpavy. Budú vpísané vo svetielkach na oblohe.
Svet je zelný, viete o tom? Má jahodovú príchuť a vonia za vanilkou. Je v ňom možné všetko, hoci aj tancovať v dave ľudí, bez hudby, len tak. Lebo hoci ju nikto nepočuje, ona hrá. Krásne tóny sa vinú ulicami a pomáhajú robiť bláznovstvá. Krehké ako pavučinky. Ako môj darček

............................
Dostala som najcennejší darček. Rastú mi krídla. Ďakujem.

Desať

7. února 2007 v 22:28 | Fireweed |  .: Komu ďakujem :.
10 dní a desať nocí. Koráliky sa navliekajú a každé slovko hreje. Je dôležité a kúzelné. Okamihy a momenty prepletania. Stuha, ktorá sa vinie. Držíme sa jej za jeden a druhý koniec. Prepája naše myšlienky, sny..a aj keď ďaleko, tá čarovná stuha dovolí dotýkať sa.

10 dní a desať nocí plné..
  • lietania
  • hviezd
  • snívania
  • vrúcneho ďakujem
  • tancovania
  • spievania
  • chodenia po oblohe
  • rozprávkovania
  • písania
  • ..a napĺňanie pokladničky dovtedy, kým sa neotvorí
Sedím vo vlaku a čakám, kedy dá sprievodca znamenie, aby vlak zastal. Vystúpim z neho ostýchavo, ale s radosťou a túžbou nahlas vysloviť svoje "ďakujem, môžeme vzlietnuť?"
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
A chcem sa ísť sááááánkováááť a chcem sneh a snehuliakov..joooj Aspoň v jeden deň chcem, aby boli veci tak, ako pred rokom. Aspoň na maličký moment.
Ale inak..svet nemôže byť krajší. Či môže? Ak áno, je to tá najlepšia motivácia prečo ráno vstávať s úsmevom.