na Blog.cz

Všetci učenia chtiví a po vedomostiach bažiaci študenti si ráno privstali aby sa s radosťou pripravili na tento dlho očakávaný deň - začiatok letného semestra. My ostatní jedinci, ktorých poprázdninový mozog ledva vystačí na zabezpečenie životu potrebných funkcií sme svoje očká otvorili niekedy okolo obeda a jediným cieľom nášho dňa bolo znova vidieť spolužiakov z iných kútov Slovenska. Výraz na tvári á la úsmev nad úsmevy sa pomaly menil na výraz silne sa podobajúci údivu až zdesenia. Ledva sa to ráno zobudí a už to má zo seba chrliť pojmy ako suprasegmetny a iné enty??? Nie, nie, na mňa pomalšie prosím :)

V inom kúte sveta, asi 50 kilomentrov od budovy zamorenej študentíkmi sa cicavec menom Kenílius Chlpatius Besný chystal zbaviť svojho cteného ochlpenia. I podarilo sa mu to a nestálo to viac ako štyri stovky..heh..si nepamätám, kedy naposledy som ja zaplatila u kaderníčky takúto sumu. Nuž, život je pes..alebo pre psov? ;)

Po deviatich hodinách na akademickej pôde, hladná a smädná, zakotvila som pri pohári vína a pri tortičke. Oslavovali sa moje a spolubývajúcej narodeniny. No mne sa v hlave hmýrili úplne iné myšlienky. Úsmev a nedočkavosť ma sprevádzali až do ďalšieho rána, kedy som sa zobudila z nekonečne krásneho a stále trvajúce ho sna..a vtedy prišla..

Očakávaná streda a misia do Levoče. Misia "blázni." Nebesky ulietaný deň. Tešila som dlho a spomínam nádherne. Možné je všetko, lebo sú zázraky, ktoré plnia sny na skutočnosť. A vtedy nezostáva nič iné len s vďakou prijímať kúsky koláčikov, ktoré znamenajú veľký dar. Radosť, rozčarovanie a tancovanie do tónov zvonkohry na prázdnom námestí. Stačí vedieť rátať do dvoch. Lebo jeden a dva je počet, ktorý umožní dotýkať sa hviezd.

Troška strachu kvôli zmeškaným autobusom, ale prišiel pocit istoty..lebo blázni majú šťastie. Ďakujem, že mi nebola zima. :-*

Rozčarovanie pretrváva a v očiach sú iskričky, ktoré prežiaria každú miestnosť. Kráča sa ľahšie a svet je farebná gombička. Dokonca aj vtedy, keď sa dozvedám o 15 stranovej seminárke na tému, ktorej slová obsiahnuté v zadaní sú pre mňa bludiskom v ríši cudzích pojmov. Veď predsa všetci túžia písať bakalárku z morfológie, že? Kde sa hrabe jednoduchosť..;)

Babenky domové si skúšali účesy. Lebo čuduj sa svete, jednou obyvateľkou nášho cvokhauzu je aj maturantka - budúca teta kaderníčka. A tiež to tam máme pestrejšie aj o nové národnosti a štátne príslušnosti. V podstate sme by sme mohli považovať náš privátik za multikultúrny..heh..ale menej by nás mohlo byť tak či tak.

Viete čo je jedno z najväčších sklamaní môjho bytia? Keď ráno vstanem, dôjdem do školy a zistím, že som mohla spať o niekoľko hodín dlhšie a snívať si svoje čím ďalej sladšie a sladšie sníčky. Ale nevadí..niekedy je dobré pozerať sa na svet aj za denného svetla O:-)

Kúpila som si kvetinku..ako oneskorený narodeninový darček sebe samej sa. Ale tú najcennejšiu kvetinku som dostala o dva dni skôr..cennú pre toho od koho som ju dostala.

Život ma baví!

A žili šťastne až kým znova neožili. Som zvedavá čo prinesie ďalší týždeň..dolietania!