Kde bolo tam bolo, i rozhodla sa Sima jedného, slnečnými lúčmi prepleteného dňa, že pôjde do Prahy. Len tak. Lebo tam ešte nebola a keďže má toto leto podobu nečakaných dobrodružstiev a výmyslov, nemohla si nechať túto myšlienku udupať kadejakými protichodnými názormi, ktoré by sa vymykali jej plánom.
Zhody a náhody jej až podozrivo zázračne zapadali do skladačky nadchádzajúceho výletu a nechala sa unášať vánkom šťasteny. Pády a menšie sklzy si nechávala v zálohe na neskôr :).
Zhody a náhody jej až podozrivo zázračne zapadali do skladačky nadchádzajúceho výletu a nechala sa unášať vánkom šťasteny. Pády a menšie sklzy si nechávala v zálohe na neskôr :).
Zarezervovala Sima (vlastne jej mamka..ale to je takmer to isté :P ) ubytovanie na intrákoch, vybavila (dobre no, aj toto má na svedomí mamka :D) odvoz ZDARMA (oujé) a hlavne, čo je najdôležitejšie a najpodstatnejšie, našla si svojho spolucestovateľa, spoločníka a strážneho anjela. Koho iného ako najsamlepšieho kamošiaka na svete, ktorého si v pondelok, po päť hodinovej ceste vyzdvihla v Bratislave. I mohlo sa bezstarostne pokračovať ďalej. I mohlo, nebyť havárky na diaľnici. Menší časový sklz, zastávočka v Brne, ktoré som zhliadla na pol oka :) a potoooom.. JA som v Prahe! :)) Len po vyše desaťhodinovej ceste :) No hlavne, že sme zdraví (zatiaľ) a máme kde spať (tiež zatiaľ).
Lebo:
Vedeli ste, že podľa istého mladistvého recepčného na nemenovaných českých internátoch nie je študent ako študent? Ba dokonca nie je Slovák ako Slovák? Keď sa Sima s kamošiakom (hneď po tom, ako dlho predlho blúdili uličkami nočného veľkomesta a s prstom na mape (vtedy sme mali ešte normálnu mapu ;)) ) hľadali internáty) chceli ubytovať, preukázali sa študentskými preukazmi menom ISIC zistili, že jeden z nich nie je študent. Teda ja nie som. I krútili hlavou a dumali nad ehm zabednenosťou onoho recepčného, keď im povedal, že študentská zľava platí len pre študenta českých vysokých škôl, hoc by bol aj z Mongolska. V preklade, kamošiak mal zľavu (študuje v Brne) a ja nie. Argumenty, že bolo všetko vopred dohodnuté a na trikrát potvrdené nemali šancu. No aj tak sme sa museli ubytovať..a nie len že za drahšie, ešte aj v nooo nie najluxusnejších podmienkach. Pekne povedané :)). Nové ráno, nový deň a nový recepčný priniesli svetlo do našich duší a už sme sa sťahovali do zarezervovanej izby ZA študentskú zľavu. Konečne normálny človek..ani sme sa nehádali :(((( :P Aj peniažťoky mi vrátili :).
Tak začalo naše malé dobrodružstvo. Mala som najsamúžasnejšieho sprievodcu a vystačili sme si s letákovou mapkou. Bola to reklama na predražený koncert, na ktorý sme chceli ísť. Poslúžila dobre. Ako papier na zapisovanie, okrem iného :) Chodili sme veľa veľa a ešte viac a ani sme si nevšimli, že dva dni takéhoto pobehovania na slniečku nám môžu byť osudné. Večer sme boli pozvaní na návštevu, kde nás môj ujo s pomocou vína takmer preniesol do inej reality. Ale úsilie bolo zmarené, lebo sme toho chceli stihnúť ešte mnoho. Nočná Praha volala, no zistili sme, že je zle nedobre.
Nazvime to úpal, nazvime vyčerpanie..alebo všetko dokopy. Výsledok je len jeden..noc strávená v ľadovej sprche s obkladom na čele. Vtedy si človek povie..ako mu poďakovať? Že sa tak stará..urobil by to aj niekto iný? A pritom mu bolo rovnako zle ako mne. Môjmu kamošiakovi. :))))
Noc sa premenila na ráno a dve ubolené telá s hlavami plnými plánov, čo všetko by ešte radi videli, boli schopné len minimálneho pohybu. A to je dýchanie.
Stanica, intrák, stanica a už sa lúčili so sebou aj s tetou Prahou.
Bolo krásne, ale krátko. No na tom nezáleží, mám dôvod sa vrátiť. A hoci sme v posledný deň ochoreli, nič by som nezmenila..možno by sme si len troška dali pozor, čo nám to svieti na hlávky, ale aspoň sme toho za kratučký čas videli dosť na to, aby som si utvorila pekné spomienky. Len ma mrzí to vstupné, ktoré chceli takmer za všetko a aj premnožení Japončekovia s mašinami na krkoch boli tŕňom v našich očiach :D. To kvôli nim tie ceny :))))
A ešte jedno ponaučenie..neoplatí sa hľadať reštaurácie v uličkách, mimo hlavný turistický ťah. Zistíte totiž, že majú dva vchody..a hádajte odkiaľ vedie ten druhý? ;))
(všakže ten ujo na fotke tam nestojí len tak...on..ehm..no to...všakže?) :))
Marí | 
Sprievodcu som mala skvelého, ale miestny je predsalen miestny ;))) tak sa ozvem :)))) Juj to je pravda, že je tam toho mnoho na obzeranie, fotenie, prechádzanie..už len to sedenie v tráve na Vyšehrade má niečo do seba..len času málo :( Kvôli sedeniu v tráve sa chcem ísť znova pozrieť aj do Paríža a dať si raňajky pod Eifelovkou. Juch a mám nový cieľ svojho bytia =) Raňajkovať v tráve v rôznych kútoch sveta. Alebo radšej obedovať...spánok je zdraví 
) toť Kamošiak, v prvom komentári vlastnoručne podpísaný, spáchal toto cikajúce dielo 
Zde hledá 
je to nádherná fotka! A vôbec nevadí že toto... ehm
to si aj tak nikto nevšimne 