
Listujem kalendárom šumiacich dní.. Stratená v úžase, nemá od hladu duše. Po dotyku, prachu z motýlích krídel, načahujem ruky.
Od úsmevu vrásky a sklopený zrak. Som ako blázon vo víre zvláštnosti. Nechávam sa unášať vetrom. Som rozfúkaný zlatistý list, čo klesá k zemi a splýva s kolobehom chvíľ. Znova sa dvíha, napája vody z kalnej mláky, odchádza preč..aby sa mohol znova vrátiť. Som biela v čiernej a červená v bielej...
A nad tým všetkým, čo ubieha v rytme nečakaných slov, viem jedno. Mám ho rada. Kamošiaka. To viac, čo núti nás prelamovať kilometre sme odložili do mrazničky budúcnosti a bezpečia. Vraj nemrazí dobre. Aj ja mám ten POCIT. Mám ho rada. Áno Teba, tak, ako ty mňa.

