Profil duše

17. září 2007 v 14:50 | Fireweed | .: Kto som :.

Preklikávaš sa z odkazu na odkaz, z webu na web a prechádzaš sa davom ľudí. Možno o tom nevieš, že sú všade, desiatky, stovky, tisíce bytostí sa hemžia vôkol teba a svorne a spoločne si digitalizujeme svoje duše.

Vyplňte prosím svoj profil

Som dokonalý muž. A ja blondína s modrými očami. Dvoma. Ja som zasa intelektuál ukrývajúci v sebe poetického blázna. Mňa volajte slečna mrcha, o chvíľu sa do mňa zamilujete. Som priateľ do dažďa, som sexy kosť, som to, čo hľadáš, som nikto, som niekto, som neobyčajný, skazený, nádherná, príťažlivý, som gentleman...som...sme masa posnežená digitálnym snehom slov..

Pred pár dňami mi na jednom webe došla zaujímavá súkromná pošta. Týkala sa môjho profilu..pár slov, ktoré zdobili pozadie obrazovky. K tej správe, bol priložený aj link na jednu pesničku, ak môžete, vypočujte si ju. Niektorí pochopíte..niektorí viac. Lebo aspoň trocha viete, ako fúka vietor do mojich plachiet a pod mojimi krídlami..
Tá pesnička sa volá Bezvetrie (klikni). Bez vetra bez vánku..už sa tam nechcem vracať, ale donútilo ma to premýšľať. Záver piesne mi vraví, že príde čas a zafúka..odkiaľ to bude a ako vysoko sa dostanem, to vedia len meteorológovia môjho srdca..

Dôležitá je aj fotografia. Ešte viac ako profil. Nedávno som si svoju (noo neraz pochválenú, ako sa len dá zretušovanú :D) fotku na ICQ zmenila za inú. Veľmi, veľmi, véééľmi odlišnú, nie každému oku lahodiacu. Viete čo sa stalo? Ľudia mi prestali písať :D A to aj takí, čo ma dobre poznali. Tak som sa schválne každého pýtala, ako sa mu páči moja nová fotka. Bratranec povedal, že sa podobám (tiež si myslím), kamarát, že by ju ohodnotil na dvojku (milé :)) a pán Kde_bolo povedal, že si myslel, že je to malá Sima. To ma rozosmialo najviac, hlavne preto, že práve od neho som takýto hodnotiaci výplod čakala najmenej :))). Už som si fotku zmenila, vraj sa na to nedalo pozerať :D Podľa mňa je to milé :( Nie je to znakom povrchnosti?

Profil - vstupná brána do komunikácie dvoch anonymných jedincov. Vždy môžeme byť takými, akí chceme byť. Niekedy naopak. Nespomínam si, koľkokrát a kde všade som vypĺňala svoj profil, veď keď sa už digitalizovať, tak poriadne :).. ale nikdy si nechcem vymýšľať a robiť zo seba lepšieho človeka než som (veď ja som aj tak dokonalá :P )..lebo k čomu sú rozhovory o pretvárke? Občas to človeka baví..ale len na chvíľu a potom zistí, že nemal klamať, lebo pravda sa ťažko vysvetľuje. A hlavne, klame sám seba.
Spomínam si, ako som sa raz Vtáča snažila presvedčiť, že som štyridsať ročný chlap a Sima je jeho dcéra :)) Nechytil sa..škoda :D

Pochvala profilu je aj jednoduchý začiatok rozhovoru. Nie je na tom nič zlé. Ja som tak rozhovor nadviazala dvakrát a so mnou? "Dvestomiliardkrat," aspoň tak to odhadol jeden neznámy v dnešnej pošte, tentokrát na inom webe. Chválil "úprimne" a ja som úprimne ďakovala. Nevypĺňam si profily preto, aby som ľudí zaujala, ale preto, aby som si ich sama mohla čítať :D Divné, že? :))

Človek nikdy nevie, či sa za písmenami skrýva pravá tvár človeka. Veď kým sa dvaja nestretnú, akoby ani neboli skutočnými ľuďmi, len dve predstavy o človeku. Najviac dokonalom či nedokonalom, ako je len možné si predstaviť. Podľa sympatií a celkového dojmu. Neraz so zásluhou dobre aj zle vyplneného profilu.

Niekedy ľudí skúšam a na reakciu na moje digitálne ja reagujem slovami: "Odkiaľ vieš, že je to pravda? Možno je to len môj spôsob, ako sa aspoň takto stať dokonalejším človekom." Ľudia nechú uveriť, že to, čo na nich tak zapôsobilo nie je pravda. Milujú krásu, pôvab a opakovanú dokonalosť.