Únor 2009

Poviem vám tajomstvo o ľuďoch

26. února 2009 v 0:00 | Fireweed |  .: Kto som :.


Listujete si niekedy históriou svojho blogu? Alebo nejakým iným spôsobom otáčate strany svojich spomienok a premýšľate akí ste boli ešte včera a akí iní ste už dnes?
Ja to niekedy robím. Nie, robím to často, len tak, aby sa mi život zdal dlhším. A aby som sa mohla učiť od samej seba.
Niekedy krútim hlavou, niekedy sa usmievam, inokedy mi je smutno. Občas sa aj červenám. Ale páči sa mi to. Hlavne vtedy, keď sa usmievam. Keď zhromaždím všetku tú radosť a pokusy o lezenie na rebríky šťastia, tak mi je zo seba príjemne. A v duchu sa potľapkám po pleci.
Človek sa mení. Nie úplne, ale tým že absorbuje všetku tú energiu z dobrých aj zlých dní, tak ho to poznačí. Niekoho naruší a inému zasa vyryje na tvár výraz blázna. Niekomu sa skriví úsmev a viem aj o takých, ktorí majú zvraštené čelo. Vrásky od sĺz a vrásky od smiechu. Ako mozole na rukách či jazvy od úrazov z detstva. Život je naozajstný umelec. Ako nás vie pekne vymodelovať, dokrkvať, zaobliť ako rieka, ktorá obmýva kamene. Raz okolo mňa prešiel človek, ktorý bol veľmi zaprášený a ten prach víril všade naokolo. Bolo to nepríjemné. Prach sa vám dostane do očí a tie potom štípu. Možno aj preto vznikajú tie vrásky. Dajte si pozor na zaprášených ľudí.


O maličkostiach a zatúlanej múze

18. února 2009 v 1:22 | Fireweed |  .: Komu ďakujem :.

Autobus šiel tak akurát rýchlo. Akurát na to, aby som sledovala topiace sa stopy snehu na poliach a zároveň mohla cítiť ako sa hýbem. Dopredu. V mysli som zrazu zastala. Stála som vedľa teba a môj pohľad bol venovaný tvojim tajomným očiam. Vraveli mi, že si to ty, vedľa koho chcem stáť počas rýchlich jázd, rýchlich dní a utekajúceho života.
Si môj. Úplne celý. Od šteklivých špičiek až po svetlé končeky tvojich vlasov. Len ja viem, že majú farbu ohňa, ktorý je nebezpečný..ako všetko, čo sa týka lásky.

Mali sme krásny víkend. Už ste niekedy večerali vo vani? :) Pena, šampanské..a veľká ovocná torta s veľkými jahodami. Celá moja. Krásny darček, nádherná kompenzácia toho, že človek starne. Kým vyslovím koľko mám rokov, ubehne 1.5 sekundy. Uvedomujete si, koľko času človek stráca ak zráta všetky tie sekundy čo niekomu prezradil svoj vek? Hlavne vek pozostávajúci z dôch čísel? Protestujem..ja nechcem mať 21.. Ale aspoň mám tú tortu. A ešte posledný kúok v chlaničke. Vymením za občianský preukaz s vyšším rokom narodenia! :)


V nedeľu nad ránom prišiel ďalší darček. Priamo od bociana. Ak by sa malý Tomáško poponáhľal, stihol by to ešte v ten deň ako ja. Ale nevadí, aj ja stále meškám. Vlastne nemeškám, ja stále utekám.

Podľa R. bežím ako 5 ročné dieťa. Ts..nebehám takto. Len keď mám batoh, alebo kabelku. Hm, ale keďže ich mám skoro stále..tak ok, behám ako 5 ročné dieťa. No a čo..on mi len závidí moju ehm mladosť, aby ste vedeli ;)


Už zasa ponocujem a robím hlúposti namiesto dôležitých vecí. Hlúpy Facebook (niekto musí niesť moju vinu!) Napríklad namiesto takého sladkého spánku. Alebo písania bakalárky. Och. Hoci len v duchu vyslovím toto slovo "bakalárka", naskočí mi husia koža. Nakoľko je moja práca v štádiu, ktoré sa dá prirovnať k prázdnu, dnu, temnu alebo iným veciam súvisiacim s "ničím", niet sa čomu čudovať. Neviem kde začať, neviem ako pokračovať. Hlavne viem, že to chcem mať za sebou. A to som bola zo svojej témy taká nadšená. Je dôležité podotknúť, že z vlastnej témy. Prečo ma vtedy nikto nezastavil, prečo ma neoblial studenou vodou, prečo mi nepovedal, že moje nadšenie môže zmiznúť z dňa na deň a ja nebduem vedieť o čom je reč?
Lebo život je pes a škola je žumpa, ako hovorí B.S.
A možno som len zabudla aké to je..nadchnúť sa, chytiť do ruky pero a nechať sa roztrhať v návale myšlienok. Čakám na impulz, ktorý ma nakopne a on ma nakopol, ale nie práve tak, ako som chcela. Určite sa niekde túla aj s mojou múzou. Prosím, vráťte sa späť..ajaj..

Ale aspoň tá torta...

Len kratko

3. února 2009 v 0:08 | Fireweed |  .: Prečo žijem :.

..pár atramentových machuliek o tom, aké je to užívať, užívať a užívať si. Alebo menšie zásoby radosti na ťažšie časy =)

Vodnári vraj majú šťastný rok. Zatiaľ potvrdzujem (inak budem hovoriť o pár dní, ale čert to ber). Takže všetci úpenlivo verte horoskopom. Minimálne tomu môjmu a povinne! Až na R., ten nemusí, lebo on chudák ani nevie či je panna alebo váhy. Ale má to výhodu, môžem mu vybrať vždy ten lepší osud. Verím na horoskopy, ale len tie pozitívne. Veď to je jasné, že negatívne sú blbosť, no nie? :)

Môj prášok príjemných dní sa na mňa začal sypať už vo štvrtok, keď som hľadala tajomné kúzlo v šálke čaju. Keď píšem kúzlo, myslím Kúzlo, no to sa ťažko vysvetľuje...aj mne samej..žiaľ. Položil si hlavu na moje kolená a nad seba vyfúkol hustý dym s vôňou matty. Rozostril sa mi obraz a vkĺzla som do nasledujúcich dní..

Studený sneh v Tatrách a modriny na zadku (od sánkovania) vystriedala horúčava v takmer sto stupňovej saune. Vôňa eukalyptu mi s veľkou námahou stúpala do pľúc. Pot vyplavil všetko, na čo treba zabudnúť. Zvykla som si chodiť do sauny, do kúpeľov za hriešne peniaze. Raz za 2-3 mesiace vymeníme dvacku za tri hodiny blaha. Takéto peniaze nechýbajú. No v sobotu to bolo zadarmo. V krbe horel oheň a v pohároch červené.