O maličkostiach a zatúlanej múze

18. února 2009 v 1:22 | Fireweed |  .: Komu ďakujem :.

Autobus šiel tak akurát rýchlo. Akurát na to, aby som sledovala topiace sa stopy snehu na poliach a zároveň mohla cítiť ako sa hýbem. Dopredu. V mysli som zrazu zastala. Stála som vedľa teba a môj pohľad bol venovaný tvojim tajomným očiam. Vraveli mi, že si to ty, vedľa koho chcem stáť počas rýchlich jázd, rýchlich dní a utekajúceho života.
Si môj. Úplne celý. Od šteklivých špičiek až po svetlé končeky tvojich vlasov. Len ja viem, že majú farbu ohňa, ktorý je nebezpečný..ako všetko, čo sa týka lásky.

Mali sme krásny víkend. Už ste niekedy večerali vo vani? :) Pena, šampanské..a veľká ovocná torta s veľkými jahodami. Celá moja. Krásny darček, nádherná kompenzácia toho, že človek starne. Kým vyslovím koľko mám rokov, ubehne 1.5 sekundy. Uvedomujete si, koľko času človek stráca ak zráta všetky tie sekundy čo niekomu prezradil svoj vek? Hlavne vek pozostávajúci z dôch čísel? Protestujem..ja nechcem mať 21.. Ale aspoň mám tú tortu. A ešte posledný kúok v chlaničke. Vymením za občianský preukaz s vyšším rokom narodenia! :)


V nedeľu nad ránom prišiel ďalší darček. Priamo od bociana. Ak by sa malý Tomáško poponáhľal, stihol by to ešte v ten deň ako ja. Ale nevadí, aj ja stále meškám. Vlastne nemeškám, ja stále utekám.

Podľa R. bežím ako 5 ročné dieťa. Ts..nebehám takto. Len keď mám batoh, alebo kabelku. Hm, ale keďže ich mám skoro stále..tak ok, behám ako 5 ročné dieťa. No a čo..on mi len závidí moju ehm mladosť, aby ste vedeli ;)


Už zasa ponocujem a robím hlúposti namiesto dôležitých vecí. Hlúpy Facebook (niekto musí niesť moju vinu!) Napríklad namiesto takého sladkého spánku. Alebo písania bakalárky. Och. Hoci len v duchu vyslovím toto slovo "bakalárka", naskočí mi husia koža. Nakoľko je moja práca v štádiu, ktoré sa dá prirovnať k prázdnu, dnu, temnu alebo iným veciam súvisiacim s "ničím", niet sa čomu čudovať. Neviem kde začať, neviem ako pokračovať. Hlavne viem, že to chcem mať za sebou. A to som bola zo svojej témy taká nadšená. Je dôležité podotknúť, že z vlastnej témy. Prečo ma vtedy nikto nezastavil, prečo ma neoblial studenou vodou, prečo mi nepovedal, že moje nadšenie môže zmiznúť z dňa na deň a ja nebduem vedieť o čom je reč?
Lebo život je pes a škola je žumpa, ako hovorí B.S.
A možno som len zabudla aké to je..nadchnúť sa, chytiť do ruky pero a nechať sa roztrhať v návale myšlienok. Čakám na impulz, ktorý ma nakopne a on ma nakopol, ale nie práve tak, ako som chcela. Určite sa niekde túla aj s mojou múzou. Prosím, vráťte sa späť..ajaj..

Ale aspoň tá torta...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama