Ako som k titulu prišla

14. června 2009 v 0:00 | Fireweed | .: Ako žijem :.

Od včera je moje meno dlhšie o dve písmnká a bodku. A tak si chodím po svete a vyspevujem. Ešte stále mi však uniká zmysel tohto "titulu", na ktorý si o dva roky ani nespomeniem. Chystám sa ho totiž vymeniť.
Odkedy som Bc., badám na sebe niečo zvláštne. Neuveriteľne ma bolí hlava a žalúdok. Asi už prestanem oslavovať :). Ale zaslúžim si, minimálne za to čakanie, keď som v piatok doobedu odratávala posledné sekundy. Na facebooku pribúdali radostné statusy "už som BoCian" "som BaCil" a ja som si len tíško mrmlala "aj ja chcem", až zrazu došiel aj môj očakávaný e-mail. Je to za mnou, také "nič" a toľko okolo toho. Vraj sme sklamali, ale pekne poporiadku...

Bakalárska práca

Keď som si prečítala posudok svojho konzultanta, bola som chvíľku ticho. A potom ešte jednu chvíľku. Ten pocit, keď niekto ocení vašu prácu, pričom ste sa báli či vôbec spĺňa požiadavky, je na nezaplatenie. Povznášajúci, sebavedomie vyzdvihujúci a taký - mňam.

Idem sa chváliť, tak ak je to niekomu proti srsti, nasledujúce riadky nečítajte :)

"Písať posudok na takýto kvalitný text je na jednej strane jednoduché (niet mu poriadne čo vyčítať), na strane druhej aj pomerne ťažké (z tých istých dôvodov). XYZ predložila text, ktorý, podľa mojej mienky, výrazne presahuje požiadavky na bakalársku prácu. A to vo viacerých smeroch - predovšetkým precíznym, metodologicky čistým pohľadom na fungovanie "blogosféry", ale aj schopnosťou formálne nekolísať v štýle, v zápise textu, v komentovaní literatúry... A navyše je to text napísaný veľmi pútavo, autorka dokazuje, že písať vedecký text sa dá aj esejistickým spôsobom [...] ide, podľa mojej mienky, o jeden z najlepších textov bakalárskej práce, aké som kedy čítal - vhodný aj na publikovanie a, prípadne, aj na osobitné ocenenie..."

Koniec chválenia sa.

Štátnice

So štátnicami sa už nechválim, tu idem "frflať". Frflať na to, v čom sme údajne sklamali. Ja si to nemyslím. Ak majú nejakí ľudia právo ospravedlňovať sa, prečo sú z nich nepríjemní neurotici, tak sa narodili plus-mínus v tom istom roku ako ja a chodia na mediálku. Najprv sme sa "skamarátili" s maturitou "po novom", na ktorej sme maturovali z piatich predmetov. Rok nato piaty predmet zrušili. Na prijímačkách na VŠ prišla ďalšia novinka - talnetovky. A tento rok si niekto škaredý pripravil to najkrajšie prekvapenie: PÍSOMNÁ štátna skúška.
Hodina na 12 otázok, polovica slovenčina, druhá médiá a 1 a 1/2 hodiny na publicistickú esej. Pekne sme si to tam odsedeli, odpísali, vystresovaní ako môj pes keď zbadá fotoaparát a poriadne netušili, čo nás čaká.
Najhorší pocit prišiel na konci. Mali sme po štátniciach a nikto sa netešil. Nemali sme dôvod, deň "D" za nami a do piatka sme v neistote čakali na verdikt. Keď som sa v stredu dozvedela, že už piati neprešli, bolo mi všelijak.

Teraz sa už vytešujem. :) Tralalaaa - presne takto a ešte viac. Mám bezvýznamný titul, som nezamestnaná, nemám študentské zľavy, ale čo je hlavné, konečne odplával ten "pocit", parazitujúci niekde vzadu v mojej hlave, ktorý mi stále šepkal, že mám povinnosti a to jeho nechutné "Siiiimaaaa bežžž sa učiťťť" mi spôsobovalo tik v oku. Aaach, skvelý pocit, nič nerobiť, nemusieť, len tak "byť" :) Užívam si to a ešte len budem, o tri dni príde niečo "magnifique".

A ešte výsledky - obhajoba A, slovenčina C, médiá C - výsledná známka B. Som rada, veľmi, ale nie som spokojná. Nikto sa ma nikdy nebude pýtať na známky, o dva roky, keď snáď budem Mgr. už vôbec, avšak človek by rád šiel vyššie, ako je možné. A dobre viete, že ja rada lietam vysoko...

Po tom všetkom, musím priznať, že ma posledné mesiace veľmi poznačili. Obzvlášť noc pred štátnicami, keď môj optimizmus a samopresviečacie frázy "to sa stiháááá" padli pri pohľade na elegantnú kopu papierov s učivom, ktoré zostali nedotknuté od dňa, keď som ich pred dvoma týždňami vybrala zo skrine s heroistickou myšlienkou, že sa budem učiť... Z tej noci mi zostal takýto výraz: